Stratégia majáku alebo ako si môžete užiť cestu k vášmu cieľu

Podvedome som sa teda začala pripravovať na takú malú svadobnú katastrofu. Vybrali sme si májový termín, takže na zorganizovanie sme mali 4 a pol mesiaca. To je presne o 7 a pol mesiaca menej, ako by sme podľa najlepších odporúčaní potrebovali! Moje predstavy o vyčerpanej a nešťastnej neveste sa začali ozývať ešte o kus pálčivejšie.

Nakoniec sme však svadbu nielenže stihli zorganizovať, no ešte sme si tú organizáciu bez stresu aj užili. 🙂

Čo sme urobili inak ako ostatní?

Jeden večer som sa Palimu zdôverila s mojimi strachmi a obavami. Rozobrali sme to dopodrobna a prišli sme k záveru, že je len na nás, ako si to urobíme.

S Palim sme využili naše dlhoročné skúsenosti z medzinárodnej firmy, kde sme viedli rôzne tímy ľudí.

Inšpirovali sme sa tzv. Vyhlásením o poslaní (v angličtine “mission statement”), ktoré si definujú korporácie po celom svete.

Pre lepšiu predstavu uvádzam príklady pre vyhlásenie o poslaní v niekoľkých známych firmách:

Maják hovorí o tom, AKO sa dostanete tam, kde chcete byť. Definuje účel a poslanie v spojitosti s vašimi potrebami a hodnotami. Odpovedá na otázku “Čo robíme? Ako sa odlišujeme od ostatných?”.

Môžete ho podľa potreby v čase meniť, no stále by mal zostať pevne previazaný s vašimi hodnotami, potrebami a víziou.

Ako sme DJa zajednali 2 týždne pred svadbou

A tak sme presne podľa tohto nášho majáku aj konali. Napríklad sme si ešte 3 týždne pred samotnou svadbou zašli na našu predsvadobnú cestu do Thajska. Keď bez stresu, tak bez stresu – a poriadne! 🙂 Nakoniec sa ukázalo, že to je parádne miesto na nacvičenie si novomanželského tanca.

Svadobného DJa sme si dohodli cez email priamo z pobytu v Thajsku, 2 týždne pred svadbou. Opäť bez stresu, s ľahkosťou. A bol naozaj perfektný.

Možno si poviete, že to bola náhoda a ktovie, ako by sme reagovali, keby sa nám stalo niečo naozaj neplánované, zlé.

A viete čo, aj také sa nám stalo – očakávaný tortový ohňostroj (kvôli ktorému sme na poslednú chvíľu menili program) sa pre zábudlivosť personálu nekonal. Počas fotenia v areáli nám začalo pršať. Hlavnému družbovi sa vyšmykla a rozbila Paliho elektrická gitara, ktorú sme mali prinesenú ako rekvizitu na fotenie. No a moje šaty boli takej dĺžky, že som si ich neustále pristupovala, hoci mi ich už v salóne skrátili.

Ale keďže sme boli od prvopočiatku naladení a zžití s naším majákom, vysporiadali sme sa s tým po svojom – s humorom nám vlastným. Keď vo svojom srdci veríte svojmu presvedčeniu a hodnotám, keď idete na cestu s tým, že vy ste ten, kto udáva smer, je veľmi ťažké vás vykoľajiť.

Na chýbajúcom ohňostroji sme sa schuti zasmiali, spolu s fotografom a kameramanom. Šaty sme podkasali priamo na parkete za pomoci mojej krstnej mamy a družičiek (ďakujem, dievčatá!). Dážď nás nerozhodil vôbec, lebo aspoň zabezpečil, že sa nám hostia nerozpŕchli po tom krásnom areáli a sála nebola poloprázdna (ako sme na mnohých svadbách zažili). A gitara? Už je opravená a práve na ňu brnká naša takmer 2-ročná ratolesť. 🙂