Láskové rapotačky so Zuzkou Mihálechovou

Skôr viem povedať, ako nevyzerá - neočakávam, že ma muž (alebo ktokoľvek iný) urobí šťastnou. Šťastie je vo mne a každý si ho musí objaviť sám. Ak som so sebou spokojná, autentická a šťastná, vyžarujem energiu, ktorá toho druhého priťahuje.

A ak to má partner nastavené rovnako, nepotrebujeme medzi sebou súťažiť, bojovať a preťahovať sa o energiu v nikdy nekončiacich hádkach.

Nemám. Pre mňa nie sú vzorom ľudia, ktorí sú vo vzťahu dlhodobo. Nič to pre mňa neznamená. Každý vzťah je iný, niekto si má vo vzťahu oddýchnuť a nabrať silu, iný si prechádza silnými vnútornými procesmi. Vzťahy sú ako jedno veľké zrkadlo a ten druhý nám pomáha vidieť to, čo nemáme v sebe vyriešené.

Každý máme toho správneho partnera, pretože ak s ním sme, tak pre nás musí byť správny. Má ma niečo naučiť. O sebe. A ak pochopíme, čo máme pochopiť, možno nie je dôvod na ďalšie zotrvávanie v spoločnom bytí a posúvame sa v pochopení a láske ďalej. Nikto nevie, čo nám život prinesie.

Za jedno z úskalí považujem očakávanie, že ten druhý je stále rovnaký a že jeho pohľad na svet a na nás ako dvojicu je stále rovnaký. Ľudia sa menia a je fajn byť na seba naladení. Rozprávať sa o sebe, o tom, čo nás baví, rozosmieva, hnevá. Vedieť to o sebe a zdieľať to s partnerom.

Pracujem na naladenosti na seba, na všímavosti a láskavosti k sebe a tým automaticky mením aj náš vzťah. Myslím si, že sa nedá pracovať na vzťahu. Môžem pracovať iba na sebe a tým náš vzťah meniť a posúvať do iných rovín.

U mňa je najdôležitejšie sebapoznanie. Mať sa rada a byť tolerantná sama k sebe je základ k tomu, aby som bola taká aj k druhým.

Humor. Vedieť sa na sebe zasmiať, keď sa správam ako koza. No a čo? Nebáť sa pohádať aj objať. Komunikovať priebežne a nečakať, až kým to v nás vrie alebo vyhníva. A znovu humor. Hlavne sa z toho nepo...ť.

Cestovanie. Nepotrebujeme dobrodružstvá a adrenalín, stačí, že sa na mesiac presťahujeme do inej krajiny a už sme vyhodení zo stereotypu. Prvý týždeň na nás vyskakujú kostlivci, ktorí s nami pricestovali a keď sa vzduch prečistí, sme zas o kúsok bližšie k sebe.

Oddelené koníčky - sme zvedaví a stále nás zaujíma niečo nové. Muž sa napríklad teraz začal učiť hrať na husle a ja skúšam maľovať akvarelovými farbami.

Spoločný čas zas zdieľame pri jazde na koni, prechádzkach v lese a výletoch na bicykli. Máme malú dcéru, ale nemáme potrebu od nej utekať, alebo ju odkladať. Je súčasťou nášho života. Každý máme to svoje, párkrát za deň sa nám to pretne v spoločnom čase a rozhovore. Napríklad pri jedle, keďže trávime spolu veľa času aj počas dňa. Je to o tých bežných, často neviditeľných maličkostiach.